Na Srí lanku som šla na konci roka so slabučkou imunitou, s energiou na kritickej hladine a nevyjasnenými predstavami o svojich ďalších životných krokoch.
Moje prvé slová po príchode do rezortu boli, že toto sa mi presne chcelo snívať počas všetkých tých prebdených nocí!
Vhodná klíma, vždy usmiati ľudia, skvelé jedlo, ktoré ma konečne neťažilo v žalúdku, nekonečné ayurvédske masáže a hýčkanie…a postupné opravovanie dlhodobo zanedbávaných zdravotných problémov prírodnou formou.
A hlavne veľa priestoru v pokoji si premyslieť čo ďalej so životom, hoci aj ráno na pláži pri východe slnka bez akýchkoľvek svedkov… Je to závislosť. O rok, verím, opäť…